Čo som nedávno zažil na Okresnom úrade v Rožňave ... odpadnem

V roku 2001 som zakladal firmu. Najprv návšteva Okresného súdu, kde som (asi za 50 korún) vyplnil tlačivo - žiadosť o pýpis z registra trestov. Za nejaký čas mi to prišlo poštou domov. Následne som išiel na Poštu kúpiť kolok, a s tým na Živnostenský úrad. Tam som vyplnil tlačivo, naslintal kolok ... a išiel domov. Po nejakom čase došla usmiata poštárka, že pre mňa niečo má. Super, už som v polovičke vybavovania. So živnosťou v ruke hrdo idem na Daňový úrad nahlásiť pre potreby DIČ-a. Odtiaľ bežím do zdravotnej poisťovňe a tiež do soliálnej poisťovne nahlásiť skutočnosti, aby som si čestne splnil povinnost nepeňažnej povahy. Uuuuufffff. Utieram pot z čela a môžem sa venovať podnikaniu.

Píše sa december roku pána 2018. Vybavujem firmu, neviem ako na to, idem sa opýtať na Okresný úrad, odbor živnostenský. Predo mnou asi dvaja, či traja klienti. Vbehnem dnu a úradníka sa pýtam, čo mám robiť. Odpoveď znie, treba si na chodbe z automatu kúpiť kolok hodnoty, ktorú mi povedal. Oukej. Gemblujem na stroji na chodbe a darí sa. Na jednej strane mi to zožralo 5 EUR, no bol to asi vysoko výherný stroj, lebo mi vydal kolok v hodnote 5 EUR. Postavím sa pred dvere a čakám, kým vybavia predo mnou stojacich. Občas pozdravím a podám ruku okolidúcim úradníkom, bývalým kolegom z Okresného úradu. Asi do pol hodky som bol na rade, vošiel do kancelárie. Úradník ma prelustroval cez počítač, či som právne spôsobilý na danú činnosť, teda preveril môj register trestov. Potom to trvalo ani nie tak dlho a v ruke som držal čerstvo vytlačené živnostenské oprávnenie so sprievodnými slovami, že už nikde nemusím chodiť, že oni ma všade nahlásia. A že DIČ-o mi dôjde poštou. Odpadnem, aké je to jednoduché. Aspoň niečo sa v tejto Banánovej republike výrazne zlepšilo.

Roman Ocelník