Šuster, drž sa svojho kopyta (TS)

Pi, 28/04/2017 - 08:31 poslal Info ...

Galéria Baníckeho múzea v Rožňave

(Tlačová správa)

V priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave bude v dňoch od 27.4. 2017 do 28.6.2017 inštalovaná výstava s názvom Šuster, drž sa svojho kopyta.

Šuster, drž sa svojho kopyta

Z histórie obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach

V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu Východoslovenského múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, podľa projektu Otvorená zóna – Ulička remesiel, ktorý bol jedným zo siedmych investičných akcií Košického samosprávneho kraja realizovaných v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Dom a jeho dvor, vkomponovaný do „uličky remesiel“, svojimi výstavami a podujatiami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície.

Výstava Šuster, drž sa svojho kopyta prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až po jeho tradície v 20. storočí.

Činnosť obuvníkov v Košiciach je doložená od 14. storočia. Výsadná listina so stanovami ich cechu pochádza z roku 1480. Obuvníckych majstrov chránila pred fušermi a cudzími majstrami, ktorí mali zakázané predávať výrobky na týždenných trhoch. Archeologické nálezy pochádzajúce zo 14. – 15. storočia dokladajú širokú škálu výrobkov koženej obuvi, ktorú obuvníci (ševci, šustri) šili pomocou šidla. Koncom 18. storočia sa rozlišovali obyčajní (uhorskí) a nemeckí obuvníci. Nemeckí obuvníci vyrábali topánky a pantofle, uhorskí obuvníci kože na bačkory, podrážky na čižmy a venovali sa tiež oprave obuvi.

Symbolmi obuvníckych majstrov boli topánka a nože na vyrezávanie a opracovávanie kože.

Čižmy s ostrohami vyrábali majstri čižmári. Pôvodnú technológiu prišívania podošiev čižiem ihlami nahradilo v 19. storočí podbíjanie podošiev drevenými kolkami. Čižmári v Košiciach mali potvrdené svoje stanovy v roku 1598. Vlastné artikuly mali v roku 1759 aj čižmárski tovariši. V 19. storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v meste. K roku 1828 tu pracovalo až 60 čižmárskych majstrov a 38 tovarišov. Čižmárski tovariši vandrovali najčastejšie do Miškolca a Budapešti. Znakom čižmárskych majstrov bola čižma s ostrohou.

Výstava približuje bohatý cechový materiál cechov obuvníkov i čižmárov – cechové listiny, zvolávacie tabuľky a pečatidlá cechov a cechových majstrov. Nechýbajú ani ukážky najstaršej košickej obuvi z konca 14. storočia a zvyšky čižmy z 15. storočia. Patričnú časť výstavy tvorí nástrojové vybavenie obuvníckej dielne z prvej tretiny 20. storočia s charakteristickými obuvníckymi nástrojmi – šidlami a kladivkami a tiež drevenými kopytami na obuv a čižmy.

PhDr. Dárius Gašaj, Východoslovenské múzeum v Košiciach