Corona realita ...

Odchádzam z mesta do prírody. Škŕka mi v brušku. Zastavím sa v obchodnom reťazci, chcem si kúpiť bagetu a džús. Tetuška pri vchode mi hovorí, nemôžete dnu. Pýtam sa, je veľa ludí, počkám. Ona hovorí, ste mladý a teraz nie je čas pre Vás. Kurňa, plakať či sa tešiť, taká poklona, mám 50 rokov a vraj som mladý, ok, respekt, idem het. Okolo 14 nula nula idem niečo nakúpiť. Stojím pri výdajnom pulte v rade. Zrazu do mňa niečo narazilo a tlačí ma do .... Obzriem sa a dôhodkyňa ma nabrala na vozík a tlačí ma volakde. Natlačená na mňa pár centimetrov na mňa grhle s rúškom na pol papule s nosom von. Kokso, to kde už je Úrad verejného zdravotníctva, resp. kontrolné orgány??? Ak by ste nevedeli, kde sa také odohráva, tak v hocjakom obchoďáku, kde sú ľudia v rade natlačení ako sardinky. Ak by ste to nenašli, kľudne ma kontaktujte, ja Vám to poukazujem. Alebo ste tam len ako figúrky a ľudia šíria coronu a ona nám bujnie ako zhubná rakovina? Keď už sa tu vylievam, som síce fajčiar, ale strašne ma serú ľudia, aj skupunky aspoň 15 spoluobčanov pokope, ktorí sa špacírujú po námestí bez náhubkou s cigaretou v hube. Je to bežná prax v Rožňave.

Roman Ocelník