Invázne rastliny
...
CHARAKTERISTIKA
Invázne druhy rastlín sú také druhy, ktoré na území Slovenska nemajú pôvodný areál rozšírenia. Boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia. V súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách. Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle, ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia (boľševník obrovský. Invázne rastliny sú pre našu prírodu také nebezpečné, že sa im venujú nielen botanici či ochranári, ale aj zákonodarcovia. Invázne rastliny postupne zabraňovali prenikaniu svetla a tepla iným rastlinám, oberali pôdu o dostupné živiny, ktoré využívali vo svoj prospech, a tak bránili rastu pôvodných druhov. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť či už koreňmi, odlomkami, alebo semenami. Ich najväčším negatívom je fakt, že sú schopné vytláčať naše pôvodné rastliny, celkom ich nahradiť, a to aj na veľkých plochách. Spolu s pestrou paletou vymiznutých rastlín miznú však aj živočíchy a hmyz, na ktoré sú naše pôvodné druhy naviazané. Výsledkom je potom strata druhovej pestrosti vegetácie o tie druhy, ktoré podľahnú konkurenčnému tlaku s inváznym druhom. Okrem ničenia prírody môžu invázne rastliny spôsobovať veľké ekonomické škody či už v poľnohospodárstve, lesníctve alebo využívaní krajiny. Tieto rastliny tiež dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia, ako sucho či záplavy. Ich odstraňovanie je veľmi problematické, vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy, často s nevyhnutným využitím herbicídov. Bylinné nebezpečné a invázne druhy, ktoré sa rozhodneme zlikvidovať, vytrhávame alebo vykopávame pred vytvorením semien, aby sa nerozširovali. Používame aspoň rukavice, podľa druhu rastliny aj dlhé nohavice a rukávy či pracovné okuliare, alebo tvárový štít. Pri druhoch, ktoré pri reze alebo pílení vylučujú dráždivé šťavy, by mal byť ochranný oblek nepriepustný pre tekutiny. Môžu spôsobovať rôzne poranenia, dokonca niektoré sú známe ako zdroje alergénov. V súčasnosti čoraz väčšia populácia ľudí trpí na alergické ochorenia, ktoré spôsobujú aj niektoré druhy inváznych rastlín. Pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín potrebujeme mať poznatky o ich biológii a spôsobe ich šírenia. Ak sa rozrastú, ich ničenie je veľmi náročné a môže trvať aj viac rokov. Na ich reguláciu využívame mechanické, chemické alebo kombinované spôsoby. Pri druhoch, ako je boľševník alebo pajaseň, sme veľmi opatrní, keďže môžu spôsobiť podráždenie kože až bolestivé pľuzgiere.
Invázne rastliny sú zaradené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky. Boli sem zaradené druhy, ktoré spôsobujú najväčšie problémy, resp. ktoré majú najväčší negatívny vplyv na naše pôvodné druhy a ich biotopy a najviac menia krajinu.
Patrí sem 6 druhov (z toho 3 dreviny a 3 byliny) a jeden rod.
Invázne bylinné druhy
Ambrosia artemisiifolia – ambrózia palinolistá
Fallopia sp. (syn. Reynoutria) – rod pohánkovec (krídlatka)
Solidago canadensis – zlatobyľ kanadská
Solidago gigantea – zlatobyľ obrovská Ailanthus altissima (Mill.) Swingle – pajaseň žliazkatý boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Invázne dreviny
Amorpha fruticosa – beztvarec krovitý
Lycium barbarum – kustovnica cudzia
Negundo aceroides – javorovec jaseňolistý
Viažu sa na ne ustanovenia zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a zmene a doplnení niektorých zákonov. Je zakázané ich držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi.
Vlastník, správca, užívateľ pozemku je povinný sa starať o pozemok tak, aby nedochádzalo k rozšíreniu týchto druhov na jeho pozemku a v prípade výskytu inváznych druhov je povinný ich odstraňovať.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Podľa aktuálnych údajov o výskyte inváznych rastlín je v k.ú mesta Rožňava zaznamenaný výskyt inváznych rastlín Zlatobyľ kanadská {Solidago canadensis), Pohánkovec (Fallopia sp.) a Netýkavka žliazkatá (Impaliens glandulifera), ktoré sa nachádzajú poväčšine v EXTRAVILÁNE, ale sporadicky sa začínajú vyskytovať aj v IINTRAVILÁNE.
Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) a jej podobná Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) :
Trváce statné, až 250 cm vysoké byliny, s rozkonárenými podzemkami. Stredné byľové listy 10 - 15-krát dlhšie ako široké. Drobné zlatožlté kvety tvoria úbory s priemerom 3,8 - 8,5 mm, usporiadané v rozložitej metline. Kvitnú od augusta do októbra. Rozmnožujú sa semenami (generatívne rozmnožovanie), ktoré dozrievajú hneď po odkvitnutí, dobre klíčia aj za nepriaznivých podmienok. Rozmnožujú sa aj vegetatívne pomocou podzemkov, ktoré sú dlhé a rýchlo sa rozrastajú. Semená sa rozširujú aj pomocou vetra, sú opatrené vencom dlhých chlpov, ktoré slúžia k tomuto účelu. Podzemky rozširuje voda (najmä pri záplavách). K rozširovaniu môže prispieť aj človek, ak zeminu, v ktorej sa nachádzajú semená alebo úlomky podzemkov, premiestni na iné stanovište.
Pohánkovce (krídlatky, Fallopia sp. div) :
Trváce, dvojdomé (na jednom jedinci sú buď len samčie alebo len samičie kvety) byliny, až 400 cm vysoké, s dlhými hrubými, rozkonáreným podzemkami. Byle sú duté, s priemerom 1- 5 cm. Stredné byľové listy stopkaté, vajcovité. Súkvetie je metlina, tvorená malými bielymi (zelenobielymi, žltobielymi, vzácne ružovobielymi) drobnými kvetmi. Kvitnú od júla do septembra.
Vytvárajú rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Dokážu prerásť aj asfalt a betón. Šíria sa predovšetkým vegetatívne - podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle.
Pajaseň žliazkatý :
Je to drevina, ktorá dorastá do výšky 20 až 25 metrov. Kôra na kmeni je hladká, sivohnedá. Listy sú protistojné, nepárno perovíté, 40-60cm dlhé, so sýto oranžovou stopkou. V jesennom období majú výraznú oranžovo červenú až červenú farbu. Kvety sa vytvárajú v júni až auguste. Pajaseň je nenáročný na podmienky, tolerantný voči suchu a soliam v pôde. Šíri sa vegetatívne a generatívne. Vytvára množstvo koreňových výmladov, z ktorých vyrastajú nové jedince. Na jeseň produkuje ľahké semená, ktoré sú vetrom roznášané na väčšie vzdialenosti a pomerne dobre klíčia.
Metódy likvidácie inváznych rastlín sú uvedené na webových stránkach Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
http://www.sopsr.sk/invazne-web/?page_id=61 https://invaznedruhy.sopsr.sk/informacne-materialy/
Netreba však zabúdať aj na skutočnosť že biomasa, ktorá vznikne pri odstraňovaní inváznych druhov rastlín, predstavuje u väčšiny druhov stále vysoké riziko ich rozšírenia na nové lokality. Viaceré druhy sa dokážu vysemeniť pri ich ponechaní na mieste, kde boli odstraňované, alebo sa dokážu rozmnožiť vegetatívne z odrezkov a častí koreňov. Príručka , dostupná na portáli SOPSR.sk ponúka možnosti likvidácie tejto biomasy v súlade s legislatívou.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na zaburinených pozemkov v k.ú mesta Rožňava nájdete spomínané invázne rastliny , na ktoré sa vzťahujú prísne pravidlá pre zamedzovanie ich šírenia (§2 a §3 Vyhlášky č. 24/2003 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – a jej novely č. 173/2011).
Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ukladá podľa
- § 3 ods. l písmeno b) vlastníkom, nájomcom a správcom pozemkov povinnosť predchádzať výskytu a šíreniu burín na pozemkoch.
V zmysle zákona č. 193/2005 Z.z o rastlinolekárskej starostlivosti a zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny – je každý zo zákona povinný chrániť prirodzené funkcie poľnohospodárskej pôdy a pozemkov v osobnom vlastníctve .
Mesto Rožňava tiež vo Všeobecnom Záväznom Nariadení (ďalej len „VZN“) č. 1/2014 –z 05, prijalo opatrenia na základe ktorých je Vlastník pozemku povinný udržiavať na pozemkoch čistotu a poriadok, podľa článku II. § 3 (povinnosti fyzických a právnických osôb):
v bode 8
„Plochy rezervované na výstavbu musia byť až do doby ich stavebného využitia zatrávnené a udržiavané tak, aby nenarušovali estetický vzhľad okolia. Za ich pravidelnú údržbu zodpovedá vlastník, správca alebo užívateľ, ak to stanovuje nájomná zmluva.“
a v bode 9
- „Za čistenie a čistotu všetkých pozemkov, areálov a ostatných plôch zodpovedajú ich vlastníci, resp. osoby spravujúce tieto objekty a územia, ak im to vyplýva z platnej zmluvy. V prípade, že pozemok nemá vlastníka (LV 0) a zároveň ide o verejné priestranstvo, za jeho čistotu a čistenie je zodpovedný subjekt poverený mestom.“
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Aby sa zabránilo tomuto stavu, žiadame vlastníkov – nájomcov (užívateľov) poľnohospodárskych i nepoľnohospodárskych pozemkov na dodržiavanie citovaných zákonných ustanovení a realizáciu opatrení proti rozširovaniu burín, inváznych rastlín a náletových drevín, čo spočíva najmä v pravidelnom udržiavaní pozemkov ich kosením v čase pred kvitnutím, ale aj v nasledujúcich mesiacoch, čím sa zabráni ďalšiemu šíreniu burín a škodcov.
Upozorňujeme vás, že podľa zákona č. 220/2004 Z. Z. môže byť Okresným úradom za takýto priestupok uložená pokuta fyzickej osobe až do výšky 330 EUR, právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi od 166 EUR do 33 200 EUR.
Na základe uvedeného vyzývame všetkých vlastníkov a užívateľov, aby udržiavali svoje pozemky v nezaburinenom stave pravidelným a včasným odstraňovaním burín.
...
- prečítané 2266x