Nadabulčanka Marta Reicková - naša významná rodáčka

Št, 09/09/2021 - 08:40 poslal Info ...

Výročie narodenia - 21. júl 1914

Nadabula - Rožňava

...

Chaviva Reiková

pôvodným menom Marta Reicková, krycie meno Adela Robinsonová

Marta Reiková (*21. júl 1914, Nadabula - †20. novembra 1944, Kremnička) sa narodila krátko pred vypuknutím 1.svetovej vojny do chudobných pomerov, v ktorých žila rodina Emmy a Arpáda Reikových, ako v poradí šieste dieťa. Rodina sa v roku 1921 usadila v Radvani, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice. Marta dostala základné vzdelanie a roku 1929 začala štúdiá na obchodnej škole v Banskej Bystrici. Štúdiá však z finančných dôvodov (hospodárska kríza) nedokončila a roku 1931 zo školy odišla. Nastúpila v železiarskej firme bratov Norbergovcov ako obchodníčka a účtovníčka.

Marta sa v sionistických organizáciách začala aktivizovať ako veľmi mladá. Ako šestnásťročná vstúpila do mládežníckej organizácie Ha-Šomer Ha-Chair, kde prijala meno Chaviva. V roku 1939 sa stala členkou medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie, v prvých rokoch vojny pracovala aj ako sekretárka Irgun Imahot Ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistického hnutia na Slovensku. Súčasne pomáhala pripravovať záujemcov o vysťahovanie do Palestíny.

Situácia v Európe sa pre Židov zhoršovala. Česko-Slovensko sa rozpadlo a pre nový Slovenský štát začali byť charakterické antisemitské nálady. Chaviva sa s manželom Avrahámom Martinovičom rozhodla urobiť ďalší významný krok. Na konci roka 1939 obaja emigrovali do Palestíny, kde Chaviva pomáhala zakladať kibuc Maanit. Zapojila sa aj do programu osídľovania územia Palestíny.

Vojna Chavivu nenechala chladnou. V roku 1941 vstúpila do radov Hagany, o rok neskôr aj jej úderných oddielov Palmach. Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach vznikol v roku 1941 za účelom obrany proti nacistom. Po bitke pri El Alameine sa Briti snažili Palmach rozpustiť.

Chavina sa prihlásila na výzvu britskej spravodajskej služby SOE, ktorá hľadala židovských dobrovoľníkov a pod krycím menom Ada Robinson vstúpila do Ženskej pomocnej služby letectva. V rokoch 1942 a 1943 absolvovala pod patronáciou SOE vojenský spravodajský výcvik a po jeho absolvovaní získala hodnosť čatárky (seržant).

Koncom roka 1943 už bolo zrejmé, že sa v rodnej krajine Chavivi niečo zomelie. Začali sa prípravy ozbrojeného povstania. 19.júla 1944 bola rozkazom Chaviva s troma ďalšími spolubojovníkmi zaradená rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe do výsadku Amsterdam, ktorý mal byť vysadený na slovenskom územi. Skupina bola 26. augusta 1944 prepravená z Egypta do talianskeho Bari, kde mala počkať na odlet na Slovensko. Výsadok sa oneskoril, nakoľko situácia na Slovensku bola neprehľadná. Problémom boli aj britské zákony, ktoré znemožňovali výsadky žien do tyla protivníka. Chaviva sa nakoniec dostala na povstalecké územie americkými lietadlami B17, ktoré pristáli na letisku Tri Duby. Vďaka chybe v navigácii, keď piloti poplietli Váh a Hron, boli jej ďalší traja kolegovia vysadení ďaleko od Banskej Bystrice (vysadení boli neďaleko Turčianskych Kľačian). Po ich namáhavom pochode sa skupina Amsterdam skompletizovala až 24. septembra 1944.

Skupina Amsterdam mala okrem spravodajských úloh o priebehu Slovenského národného povstania aj zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1. československej armády a britským velením. Pomáhala spojeneckým letcom, ktorí boli zostrelení nad Slovenskom, spolupracovala s americkou odbojovou skupinou. Chaviva sa v tom čase začala zaujímať aj o postavenie židovského obyvateľstva v priestore Banskej Bystrice (na povstaleckom území dosahoval počeť Židov číslo 5000). Chaviva pomáhala organizovať transporty židovských detí a starších občanov cez Maďarsko do Palestíny. Z predstaviteľov židovskej obce, ktorí neboli deportovaní z územia Slovenska vytvorila výbor, ktorý pomáhal sociálne slabým Židom.

S postupom nemeckých intervenčných armád sa celková situácia povstania neustále zhoršovala. 27. októbra sa skupina Amsterdam a asi 40 členný partizánsky oddiel začal sťahovať do hôr. Úmyslom bolo vybudovať nad Pohronským Bukovcom dočasný tábor najmä pre židovských útečencov. Tento zámer sa však nepodarilo zrealizovať a 31. októbra 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom (malo ísť o ukrajinské komando SS Galície Ivana Demjaňuka).

Väčšine oddielu sa podarilo utiecť, avšak útek netrval dlho. Ešte v priebehu dňa bola Chaviva spolu s ďalšími kolegami zaistená. 1.októbra bola prevezená do Banskej Bystrice, kde ju vypočúvali a mučili. Osud Chavivu Reikovú dostihol 20. októbra, keď ju spolu s ďalšími utečencami v Kremničke popravili. Jej telo pochovali do hromadného hrobu. Pred popravou jej údajne oznámili, že ju prepustia.

Po oslobodení bolo telo Chavivy Reikovej exhumované dvakrát. Prvá exhumácia sa konala v Kremničke a jej telo bolo prevezené do Prahy, kde bolo pochované na Olšanskom cintoríne. Po druhej exhumácii bolo jej telo prevezené do Izraela, kde ju s vojenskými poctami pochovali v Jeruzaléme.

Chaviva bola In memoriam povýšená do hodnosti podplukovníka. Mesto Banská Bystrica udelilo Chavive v roku 1990 čestné občianstvo.