Nový pomník v Rožňave - verejná zbierka

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúca z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto Rožňava - podľa názvu mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

            Neďaleko kostola sa zrodilo priestranné štvorcové námestie obklopované honosnými meštianskymi domami najbohatších banských podnikateľov. V strede námestia, na mieste staršej stavby, v tieni tureckej hrozby postavili v r. 1643 až 1654 charakteristickú mestskú vežu.  Keďže Rožňava bola baníckym mestom aj námestie je pomenované po baníkoch "Námestie baníkov".

            Mesto v súčasnosti už úplne stratilo charakter banského mesta a postupne sa premenilo na mesto obchodno-remeselnícke. Nakoľko finančné prostriedky mesta sú obmedzené, Mestské zastupiteľstvo v Rožňave rozhodlo vyhlásiť verejnú zbierku na  vybudovanie Pamätníka baníckej práce na Námestí baníkov v Rožňave na počesť ťažkej baníckej práce, ktorá mesto formovala od jeho počiatkov.

 ZDAR  BOH

Pre zväčšenie klin na plagát: