Ta som im naložil ...
Ta som im naložil, krásy nášho blízkeho okolia ...
4.8.2013 - Rožňava, Krh, Panica, Aggtelek, Turňa, RV ...
Kde sa vzali, tu sa vzali, vo dvore sa mi objavili ... Česko - Rakúsky vyhodňare, kamaráti motorkári. Čo s nimi? Po krátkom uvítaní, kávičke a popraskaných párkoch začína program. Ale kam? Betliarsky park pre kalamitu neaktuálny, hrad vyhorený, Ochtinskú jaskyňu som ani nenavrhoval, nerád by som ukázal systém parkovania a to zderstvo.
Dobre teda, štartujeme a ideme. V Krásnohorskom Podhradí sa akurát koná perfektná akcia, hradné hry. A už sme tam, nádhera, zopár fotiek ... Pri odchode stretávame partiu kamošov motorkárov, tiež vyhodňarov, pokecáme, spoločné foto a jazdaaaaa.
Ťahám ich na kofolu do Gemerskej Panice do motobaru ku Lacovi. Po krátkom osviežení je naša minikolóna rozšírená a jej názov by sa dal rozšíriť o dodatok ukajinsko - maďarská .
Je mi ľúto, že ich musím ťahať do Maďarska, no pokiaľ sa naši podnikatelia budú ku turistom obracať chrbtom, eurá budem aj naďalej presúvať do zahraničia .
Presúvame sa teda cez Tornaľu do Aggteleku, kde sa momentálne mimo iného koná koncert vysielaný aj televíziou, ľudí neúrekom, množstvo áut aj z RV, RA, RS, KS, všade živo. Cestou nádherná prírodná scenéria, v nej zasadené malebné a čisté dedinky plné kvetov. Kto nevidel, ani si tú nádheru nevie predstaviť. Parkujeme v Aggteleku, prehliadka okolia, nejaká zmrzka (cca 70 centov kopček, ho porazilo). Pristavujú sa pri nás ľudia. Maďarskí penzisti spomínajú na časy, keď aj oni brázdili cesty na motorkách. Rodinka zo Spišskej vyjadrovala hlboké sklamanie z návštevy Domice, odkiaľ práve dorazili, bolo im smutno z toho zderstva a totálne nízkej, lepšie povedané žiadnej úrovni služieb.
Pokračujeme po Maďarskej strane do Turne a vychutnávame si akoby pre motorkárov stvorené cesty, kde nám však nejaký hlupách na traktore takmer prekazil plány, našťastie sme sa kolízii nie celkom, ale vyhli a pokračovali skoro bez ujmy ďalej. Cestou v Szinpetri je možnosť vzhliadnuť aj najväčšiu knihu na svete - klik TU.
V Turni pod hradom sa lúčime a jazda každý svojim smerom. Takmer všetci sme domov šťastne dorazili až na Jožina, ktorý podporil zbierku do štátneho rozpočtu na dialnici do Prešova o 40 éčiek. To sme radšej mohli pustiť dole gágorom, no čo už .
Už teraz sa teším na naše ďalšie stretnutie o pár dní pri mori na východe, odkiaľ čitateľom určite prinesiem nejaké zábery.
Roman Ocelník
- prečítané 1660x