Tradície gemerských pastierov v Baníckom múzeu v Rožňave

...

Tradície gemerských pastierov v Baníckom múzeu v Rožňave
v rámci cyklu Živé múzeum

V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo už IV. Živé múzeum, ktoré sa tento krát sústredilo na zaujímavý svet gemerských pastierov, na ich pestré zvyky a umenie. Už pri vstupe do galérie si deti pozreli výstavu fotografií Jozefa Peniaška zo Stretnutia pastierov v Krásnohorskej Dlhej Lúke, organizovanom Divadlom rozprávok a Združením gemerských remeselníkov.

Po úvode, počas ktorého zaviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin skupiny detí do života pastierov, poukázal etnograf múzea Martin Kováč pomocou Power-pointovej prezentácie na typické črty pastierskeho remesla, na ich obyčaje, spôsob odievania, používané nástroje. Následne si deti pozreli film o výrobe pastierskych palíc na Silickej planine (Premietnutie filmu umožnilo Občianske združenie Maskras). Niektoré skupiny detí mali to šťastie osobne sa stretnúť na podujatí s výrobcom pastierskych palíc z filmu, Lajosom Mezeim zo Silickej Brezovej, ktorý sa na aktivitách priamo zúčastnil spolu so svojou manželkou. Deťom porozprával, ako sa tomuto remeslu vyučil od svojho starého otca. Na nádvorí galérie čakal na účastníkov ďalší majster zo Silickej Brezovej, Gabriel Farkas. Prítomným predviedol ukážku odlievania zvoncov, čo bolo pre všetkých nesmierne zaujímavé a očividne si to vychutnávali. Podujatie pokračovalo v krásne vybavenej pastierskej izbe, kde sa deťom venovali pracovníčky múzea Gabriella Badin, Ingrid Litáková a Alžbeta Pástorová.

Deti si svoje novozískané poznatky preopakovali na interaktívnej výstave pastierskych predmetov (črpáky, pastierske opasky a palice, zvonce, žajtáre, gubu, kabanice a ďalšie), ktorých sa mohli priamo dotknúť, ohmatať ich, cítiť všetky prírodné materiály, z ktorých boli vyrobené, čiže kožu, drevo, vlnu, kov, atď. Zároveň dostali odpoveď na všetky zvedavé otázky. Napokon si posadali okolo veľkého „pastierskeho stola“ a vyrobili si ovečku, či pastierskeho psíka z bielej, alebo čiernej vlny, poskladali Puzzle a urobili odtlačky črpáka a pastierskej palice. Nálada bola taká veselá, že na záver si s Gabrielom Farkasom aj zatancovali slávne gemerské tance. Deti mohli takouto zábavnou formou nahliadnuť do života pastierov, ktorých kultúra sa v našom regióne vyvíjala a zdokonaľovala tisíce rokov a výrazne ovplyvnila kultúru obyvateľstva Gemera. Podľa legendy o vzniku mesta Rožňava a počiatkoch jeho baníctva, môžeme zaň vďačiť práve mladému pastierovi, ktorý prvé hrudky zlata a striebra našiel pod tromi ružami, ktoré sa mu prisnili.

Projekt Živé múzeum finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Gabriella Badin

...