Zázračnú mŕtvu v sklenej truhle preniesli do ...

VÝSKUM MÚMIE
ŽOFIE SERÉDYOVEJ

„Zázračnú mŕtvu v sklenej truhle preniesli do krypty kostola v Podhradí. Ľudia k nej chodili na púť sto rokov, jej pamiatka sa zachovala ústnym podaním. Až v prvých desaťročiach tohto storočia prenikla ľudová povesť na hrad. Vtedy členovia rodiny vyhľadali mŕtvu, budiacu rozruch, a z krypty dedinského kostola ju potom slávnostne previezli znovu na Krásnu Hôrku. Teraz tam ďalej sníva svoj večný sen ako viditeľný symbol vzkriesenia.“
                           Mór Jókai, Levočská biela pani

Žofia Serédy, manželka Štefana Andrássyho, patrí medzi legendárne slovenské hradné panie, ktorá aj vďaka románovej fikcii Móra Jókaiho z 19. storočia a vďaka svojim „zázračne“ zachovalým pozostatkom budí pozornosť ako laikov tak aj odbornej verejnosti. Telo sa našlo na začiatku 19. storočia v krypte kostola v Krásnohorskom Podhradí. Odvtedy, ako ho Andrássyovci dali preniesť do rodovej kaplnky, hrad navštívilo tisíce turistov a prežilo aj ničivý požiar v roku 2012.

Po takmer 40-tich rokoch sa opäť na isté obdobie naruší večný spánok strážkyne kaplnky hradu Krásna Hôrka. V roku 1979 ju pracovníci betliarskeho múzea premiestnili na hradné nádvorie a preodeli do nových
šiat. V najbližších dňoch a mesiacoch bude telo predmetom záujmu vedeckých tímov zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave a z katedry antropológie PF UK. Výskum sa začne 19. 11.2015 preskúmaním tela
na mieste v kaplnke hradu Krásna Hôrka, a na základe výsledkov obhliadky bude odvezené na ďalšie výskumy do laboratórií v Bratislave.

V uplynulých desaťročiach odborníci spochybnili totožnosť tejto múmie, patriacej pravdepodobne jednej z hrdiniek románu Móra Jókaiho Levočská biela pani, ktorá kedysi so svojimi synmi a švagrom Mikulášom
verne očakávala príchod manžela, baróna Štefana Andrássyho z Levoče po tom, ako kurucké vojsko pod jeho velením pred cisárskymi vojskami kapitulovalo v tomto meste.

Pripravovaný mikrobiologický a antropologický výskum má dať odpoveď na všetky otázky a dohady, týkajúce sa jej veku, roku a príčiny jej úmrtia, spôsobu mumifikovania tela v minulosti a jeho zachovania v budúcnosti či DNA. Jedným z výsledkov bádania antropológov by mala byť aj rekonštrukcia tváre „neznámej“ mŕtvej. Výskum tela a reštaurovanie sarkofágu, v ktorom je uložené od začiatku 19. storočia, sú súčasťou prípravy novej expozície hradu Krásna  Hôrka a zároveň budú verejnosti predstavené na reprezentatívnej výstave Žofia Pani Krásnej Hôrky v kaštieli Betliar počas letnej sezóny v roku 2016.

SNM - Múzeum Betliar