Z redakčnj pošty “Občan v bezpečí“

Z redakčnej pošty vyberáme postreh čitateľa z Rožňavy v plnom znení bez úprav:

Môj príbeh je možno banalita, ide totiž o moju bezohľadnosť a nevšímavosť v súvislosti s nerešpektovaním dopravnej značky. Budem však konkrétnejší. Príbeh sa začal v jeden krásny večer, kedy človek na sídlisku(na sídlisku Juh), unavený beznádejne hľadá parkovacie miesto. Po chvíli vozenia sa, sa mi to predsa len podarilo. Zaparkoval som na obvyklom  mieste, neďaleko bytu a vydal som sa na cestu domov pešo (pretože večerná prechádzka je zdravá)... Pomaly sa dostávam k meritu veci, ráno klasické rituály, stereotypné odchody do práce narušilo milé prekvapenie v podobe pozdravu (nebolo to blahoželanie k narodeninám od tajnej ctiteľky) z Mestkej polície za stieračom môjho auta...kde stálo: ...“nerešpektovanie dopravného značenia“ dostavte sa atď... A čo tým chcel básnik vlastne povedať?  Dopravná značka zákaz státia je umiestnená vedľa bývalého nákupného strediska(bývalá kotolňa, pokiaľ si dobre spomínam, niekde som čítal, že investor plánuje vytvoriť parkovacie miesta...ale to je iný príbeh...), vodič vchádzajúci do jednosmerky na Edelénysku a chce zaparkovať vedľa “radovky“ za “trinástkou“, nemá šancu vidieť spomenutú dopravnú značku, respektíve vidí, že niekde v pozadí značka je, ale aká, to môže len hádať...tak neviem... Pred časom bola značka pootočená smerom na kotolňu, čo bolo každému jasné (...neparkovať pred kotolňou..., na dokreslenie situácie vid. foto.) teraz pootočením, resp. presunutím dopravnej značky celá situácia naberá nový rozmer, logicky zákaz státia po najbližšiu dopravnú značku, resp. križovatku..., nie som dopravný inžinier a kompetentní asi vedia či je to takto správne... Je to len memento pre ďalších vodičov ktorí zaparkujú pred vlastným domom a... V tejto súvislosti ma nesmierne teší záujem a pozornosť pánov príslušníkov Mestskej polície, ktorí dbajú o bezpečnosť občanov, ktorí čestne platia dane a trestajú každú neprávosť (ako napríklad arogantné parkovanie v zákaze v mojom prípade...). Zaspávam tak s lepším pocitom, že som aj takýmto spôsobom mohol prispieť do mestskej kasy...a cítim sa bezpečnejšie, keď viem, že niekto dbá o blaho bežného občana.(...len neviem, kde práve sú, keď sa vraciam z poobedňajšej zmeny, ...jasné chápem, veď nemôžu byť všade...). Záverom by som však chcel dodať, že prácu príslušníkov si nesmierne vážim, koniec koncov, tak ako každú inú...

S úctou

“Občan v bezpečí“