Kam na prechádzku "2"

Tentokrát sa vyberme na Hrad Kársna Hôrka a do mauzólea v Krásnohorskom podhradí. Fotogaléria.

Foto: Roman Ocelník, 20.4.2008, zdroj informácií: Slovenské národné múzeum

Hrad Krásna Hôrka História hradu Krásna Hôrka je spojená s históriou horného Gemera. Spája sa s jeho nerastným bohatstvom. Úrodné údolie rieky Slanej bolo obývané už v bronzovej dobe. V 13. storočí vzniká na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska strážny hrad Krásna Hôrka. Krásnohorský hrad začali stavať Bebekovci, ktorí patrili k zámožnejšej stredovekej šľachte. V stavbe pokračovali Máriássyovci (ako dočasní vlastníci) a znova Bebekovci, ktorí tu vládli od polovice XIII. storočia až do r. 1566. Z pôvodnej strážnej veže vzniklo hradné opevnenie - najstaršie, gotické jadro hradu. Na opevnenom hrade si vydržiavali vlastné vojsko. Po roku 1567 hrad s panstvom prechádza do vlastníctva kráľovského dvora a spravujú ho hradní kapitáni. V r. 1578 nastupuje na Krásnu Hôrku ako hradný kapitán prvý z Andrássyovcov - Peter, ktorého vnuk Matej v r. 1642 získal od Ferdinanda III. hrad Krásnu Hôrku spolu s panstvom do dedičného vlastníctva. Andrássyovci sa postupne vypracovali medzi popredné šľachtické rody a svoje politické a hospodárske pozície si udržali až do r. 1918, hospodárske až do r. 1945. Andrássyovci pokračovali v rozširovaní hradu a mnohými úpravami vytvorili z Krásnej Hôrky honosné šľachtické sídlo. Začiatkom 18. storočia si obrovský majetok rozdelili a vzniká betliarska a monocká (dlholúcka) vetva rodu. Šľachta presúva svoje nepohodlné sídlo z hradov do údolí a podhradí, kde si buduje pohodlné kaštiele a kúrie. Funkcia hradov začína upadať, mnohé dožívajú a sú ponechané vlastnému osudu. Krásna Hôrka však bola výnimkou. Gotická časť hradu v roku 1817 vyhorela. Vtedajšia majiteľka, vdova po Štefanovi III. Andrássym, Mária Festetichová, dala urobiť len najnutnejšie opravy. Neskôr však aj ona - ako jeho posledná obyvateľka – hrad opustila. Andrássyovci sa však rozhodli zachovať rodový hrad. Príslušníci oboch vetiev udržiavali a spravovali jeho zachovalú časť, vrátane stredovekých mobiliárov z obdobia Bebekovcov i Andrássyovcov.. V r. 1866 tu Dionýz Andrássy otvoril múzeum, venované jeho manželke F. Hablavcovej. Syn Štefana III. Andrássyho - Juraj III. bol veľkým milovníkom vedy a umenia, aktívnym podporovateľom zakladania vedeckých inštitúcií v Uhorsku. V r. 1825 prispel 10000 zlatými na založenie Uhorskej akadémie vied, neskôr sa stal aktívnym zakladateľom Národného múzea v Budapešti.

Mauzóleum Andrássyovcov Mauzóleum dal postaviť v rokoch 1903 - 1904 Dionýz Andrássy po smrti svojej manželky Francisky Hablavcovej (zomrela 26. X. 1902). Dal postaviť architektonicky ojedinelú pohrebnú kaplnku. Telesné pozostatky F. Hablavcovej boli do mauzólea prevezené z Mníchova 26.X.1904, telesné pozostatky Dionýza Andrássyho tu uložili 7.marca 1913. Projektové práce, vrátane vnútornej umeleckej výzdoby pripravil mladý mníchovský architekt Richard Berndl. Staviteľom bol Karol Schmucker. Vonkajšie a vnútorne sochárske práce, vrátane zhotovenia sarkofágov sú dielom sochára Maxa Fricka. Maliarske práce a maozaikovú výzdobu navrhol Karl Throll, zlatnícke a kovové zariadenie zhotovil Adolf Mayerhofer, všetci z Mníchova. Oproti vonkajšej skromnosti je vnútro až prepychové umelecky vyzdobené. Bohatou dekoratívnou nádherou symbolizuje nadsvetskú krásu v cirkevnom ponímaní. Interiér mauzólea pripomína mauzóleum Teodorika Veľkého v Ravenne.